Naša dovolenka 2005 alebo "Musíme povedať, že už NIKDY Bulharsko"

Sme mladá rodina s jedným dieťaťom a každoročne trávime letnú dovolenku pri mori. Aj keď sa nám dovolenka páči, radi skúšame nové destinácie a nevraciame sa dvakrát na to isté miesto. Po skúsenostiach s európskymi letoviskami sme vyskúšali aj Afriku; vystriedali sme aj viaceré cestovky – a až do tohto roku sme boli maximálne spokojní. Výberu dovolenky sme vždy venovali dostatok času - najprv sme si vybrali niekoľko destinácií; každý z nás si povedal, čo chce tento rok vyskúšať, zažiť - potom sme hľadali kompromis, aby sme boli všetci spokojní.

Tento rok zrejme vojde do dejín našej minirodinky dosť neslávne - neštandardne sme dali na "poplašnú správu", že v Bulharsku je perfektná a ešte aj lacná dovolenka... A tak sme cieľovú krajinu vybrali dosť rýchlo, čo teraz všetci ľutujeme. Potom sme hľadali oblasť s veľkým aquaparkom, tichý hotel s bazénom detským aj plaveckým, more aby nebolo ďalej ako 300 metrov a aby sme mali v rámci servisu aspoň raňajky - nevedeli sme si predstaviť, že ráno po zobudení budeme musieť prebrowsovať obchody s potravinami. Keď sme našli hotel Kotva na okraji Slnečného pobrežia, v blízkosti Nesebaru, ktorý si uvádza kategóriu ***+, popis v katalógoch bol super, fotky tiež vyzerali fajn... Tak sme sa teda rozhodli, že vyskúšame to ospevované Bulharsko... Ak sa vraví, že nikdy nehovor nikdy – tak tento krát sme si my povedali, že toto staré pravidlo musíme porušiť a skonštatovali sme, že do Bulharska už naozaj nikdy viac! A radi sa podelíme, prečo...

Rozhodli sme sa – k našej cti veľmi neslúži, že pod vplyvom reklamy v médiách – zakúpiť si dovolenku od „špecialistu na Bulharsko“ – CK SOLVEX. To bol asi náš ďalší chybný krok, ale sami pred sebou sa teraz ospravedlňujeme, že vtedy sme ešte mentalitu Bulharov nepoznali – a konateľka CK SOLVEX je Bulharka.... Dali sme na prísľub krásnej dovolenky a zacvakali nie zrovna málo (nebol to ani first minute ani last minute – úplne za klasickú cenu), pričom dieťa bolo len za cenu letenky a konečná suma dovolenky na 2 dospelé osoby s raňajkami, 1 dieťa zdarma, po porovnaní všetkých nákladov (strava každý deň, dieťa aj obed, my cez obed len nejaký šalát): toto 11-dňové utrpenie v Bulharsku nás vyšlo drahšie ako 14-15 dňové pobyty v Egypte, Tunise alebo Turecku s polpenziou (pochopiteľne pri úplne neporovnateľnej úrovni služieb a správania sa domorodcov)!! Draho nás vyšiel špás vyskúšať niečo nové – ale nemyslíme len vynaložené finančné prostriedky, ale hlavne pocit poníženia, bezmocnosti a absolútneho odporu voči tej krajine, ľuďom a službám, ktoré Vám sú ochotní za Vaše peniaze poskytnúť.

Jediné, s čím sme boli spokojní, bola hotelová izba, v ktorej sme bývali – bola priestranná, prístelka pre syna pohodlná, čistá a mali sme dokonca aj to šťastie, že sme mali na balkónovom okne sieťku proti hmyzu (toto šťastie nemala polovica hotela, ktorá prešla rekonštrukciou ako prvá). Hotel však je postavený v tesnej blízkosti rušnej cesty vedúcej cez celé Slnečné pobrežie, kde sa môžete spoľahnúť na celodenný a celonočný ruch. Na nádvoriach pri hotelových bazénoch (plavecký a detské bazény s miniaquaparkom) hrá každý večer live-hudba (každý večer tie isté „hitovky“) a reprodukovaná techno-hudba, a to do polnoci! Ak ste hľadali hotel v tichom prostredí – hold smola, CK SOLVEX sa neunúvala poskytnúť Vám túto informáciu, a to ani napriek tomu, že sme sa na to pre istotu pýtali aj telefonicky! Tiež sme hľadali hotel vhodný pre rodiny s deťmi, čo je čiastočne pravda – ale... zase bulharská špecialita – vo všetkých priestoroch hotela sa fajčí, ešte aj v jedálni pri raňajkách! Možno pre bulharské deti vhodné, my menej znalí sa však snažíme s deťmi takýmto priestorom vyhýbať, navyše ak je dieťa alergik. Tak sme sa tešili aspoň na pláž....tiež nie dlho. Naozaj to na pláž nebolo ďaleko, ale pláž bola značne posiata cigaretovými špakmi a plná odpadkov. Prenajatie slnečníka – maličkosť 6 leva, za každé lehátko 6 leva, k jednému slnečníku maximálne 2 lehátka (ale my sme predsa traja) – suma - sumárum 30 leva na deň na takéto „drobnosti“. Tak sme sa pýtali, že teda len slnečník – to nám neboli ochotní prenajať bez lehátok.... Potom sme ale zistili, že Nemcom to išlo...samozrejme, za nejaké všimné do vrecka... Tak sme na protest odmietli zaplatiť im za takéto služby a chceli sme sa zložiť len tak na piesku bez čohokoľvek. A viete, čo tí „milí a pohostinní“ Bulhari spravili – vykázali nás za pláž – to miesto si môžete predstaviť, keď idete vysypať smeti medzi Vianocami – všade odpadky. Argumenty, že toto predsa nie je súkromná pláž Vám nepomôžu, biznis je proste biznis....More tiež nie je nič mimoriadne – myslím, že slané jazero v Rakúsku je slanšie ☺, ale určite čistejšie – pokiaľ však neobľubujete plávanie medzi odpadkami. No Bulhari zrovna poriadok neobľubujú. Navyše je to more nudné bez prílivov a odlivov – fakt ako jazero ☺. Tak sme sa teda rozhodli ignorovať „zdravý pobyt“ na smetisku a hotelové bazény nám nakoniec poskytli azyl na zvyšok dovolenky.

Dosť nás „zabával“ aj pán delegát CK SOLVEX, o ktorom táto cestovka uvádza vo všeobecných pokynoch, že je „starostlivo vybraný“. Dnes už vieme, že keď k takému slovenskému starostlivému výberu delegáta pridáte 2-3 „bulharské“ konštanty – tak dostanete taký zmätok, aký postihol nás. Kto nezažil, len ťažko (ak vôbec) si dokáže live predstaviť arogantného bulharského paka, ktorý Vás ako klienta cestovky (ktorej ste zaplatili a teda ho aj Vy platíte) bude urážať, ponižovať a ignorovať namiesto toho, aby zastupoval Vaše záujmy... Aby ste pochopili, tak to musím opísať pár zážitkov s ním.

Chceli sme s delegátom (podľa zmluvy s CK SOLVEX) reklamovať služby – podľa zmluvných podmienok. Tak sme si (zase podľa pokynov od cestovky) našli návštevné hodiny delegáta CK SOLVEX v hoteli KOTVA a čakali...prvý deň, druhý deň... Keď ani na druhý deň neprišiel, tak sme mu zavolali a požiadali ho, aby sa dostavil. Dostavil sa teda na tretí pokus a namiesto pozdravu nám vynadal, že keď on tu bol dvakrát, tak my sme tu neboli!!! To nám asi v cestovke zabudli povedať, že sme povinní pri každej návšteve delegáta robiť komparz! Akosi nevedel pochopiť, že jeho povinnosťou je dodržiavať návštevné hodiny, ktoré si vlastnoručne napísal a byť tam teda vždy v určenom čase. No – bulharské konštanty ☺. Ďalšia pikoška – odmietol s nami spísať zápis o reklamácii. Nedali sme sa teda vyviesť z rovnováhy a požiadali ho, nech nám vlastnoručne napíše prehlásenie, že odmieta klientom napísať zápis o reklamácii. Čo myslíte, že sa stalo? Povedal nám, aby sme si napísali reklamáciu a on nám ju podpíše. Nezabudol ponižujúco na adresu Slovákov dodať: „Vy budete chtít spátky peníze, že? To Slováci vždycky dělají.“ Napriek tomu sa nesmie dať človek odradiť – zmluva s cestovkou je dvojstranná záležitosť a teraz bola na ťahu CK SOLVEX, svoje práva sme si teda vziať nedali. Na margo Bulharov už asi netreba viac dodávať – dokážu perfektne urážať, ponižovať, klamať a okrádať – ale nedokážu pochopiť, že Vy si za všetko platíte a chcete len to, na čo máte právo.

Story pokračovala cestou do Aquparku... Na celom Slnečnom pobreží je jediný Aquapark, otvorený určite minimálne 2 roky a nikde nenájdete informácie, ako sa tam dostať. Ako sa tam dostanete Vám nevedia povedať na recepcii hotela, v autobuse, v informačnej kancelárii – ale taxikári, ktorí sa okolo Vás zhŕknu po vystúpení z autobusu a po bezradnom obzeraní sa Vám navrhnú, že Vás tam odvezú len za 15 leva! Keď argumentujete, že to má byť niekde v blízkosti a nech Vám ukážu cestu, tak Vám sväto-sväte tvrdia, že pôjdete pešo viac ako 5 kilometrov a žiadny verejný autobus tam nejde. Rozhodovanie v prípade, že máte so sebou 5-ročné dieťa je dosť jednoduché. Ale – rozhodli sme sa zjednávať a vôbec sme neboli ochotní byť k nim milí. Povedali sme teda, že jedine na taxameter – zrazu bola cena 8 leva! Tak sme súhlasili, ale – aj tak nás zase „ošmekli“ – taxikár išiel akousi skratkou a v Aquaparku sme boli za pár minút a odhadom cesta nebola dlhá ani kilometer!

No čo už – vždy Vás prekvapia, aj keď si už myslíte, že naozaj nie je čím ☺. Potom sme si zaplatili dosť mastné vstupné a za bránou nás čakala ďalšia „lahôdka“. Bez slovka upozornenia Vám poskok vlezie do Vašich osobných vecí ... v tom šoku sotva registrujete, že Vám vyberá žuvačky, džúsik pre dieťa a načatý balíček cukríkov! Po prebratí sa z omráčenia sme mladíka okamžite zastavili a žiadali vysvetlenie (pozn. po anglicky), na čo mladík reagoval krčením plecami. Predstavte si, že je vonku vyše 30 stupňov, deti sa rýchlo prehrievajú a oni mu vezmú malú fľašku s džúsom! Vtedy sa každá matka zmení na tigricu a - musíme povedať, že už sme mali celého Bulharska plné zuby – tak sme mladíkovi povedali, že nech nám vrátia peniaze späť, lebo odchádzame. Myslím, že tak rýchlo, ako ten mladík sa ešte nikto na svete po anglicky nenaučil! Alebo je v Bulharsku heslo „Money back“ čarovná formulka? Nebolo pre nás dôležité, ako to vlastne je – zrazu k nám zavolal veľkého chlapa, ktorému sme veľmi razantne vysvetlili, že sme si riadne zaplatili vstupné, bez nášho súhlasu nám „prevetrali“ batožinu a teraz rovnako bez slov odnášajú tých pár blbostí a požiadali sme o vrátenie peňazí. Peniaze nám vrátiť zjavne neplánoval, pretože nám vrátil všetko, čo nám ten pred ním vzal. Celý Aquapark nie je žiadna diera do sveta – ak ste už boli v Tatralandii, tak sa Vám tam ani neoplatí chodiť. A hlavne – v Tatralandii sa k Vám správajú ako k zákazníkovi a za Vaše peniaze dostanete adekvátne služby.
Po skúsenosti s Aquaparkom sme pri ceste späť už boli ostrieľanejší a dali sme sa za sumu 10 leva doviezť až do hotela, čo bola cesta trikrát dlhšia – ale my sme boli nekompromisní a naozaj by sme boli ten kúsok skratkou k zastávke autobusu šlapali peši – a tak sa taxikár voľky-nevoľky rozhodol našu cenu prijať (lepší zárobok menší ako žiadny, nie?).

A aby sme nezabudli – od CK SOLVEX nečakajte, že Vám do ruky dajú voucher a letenky – musíte sa proste zmieriť s tým, že „oni to tak robia“ ☺. Dôvod, ktorý nám pani – pracovníčka CK SOLVEX lámanou slovenčinou na letisku v Bratislave povedala bol, že klienti zvykli voucher strácať a tak vlastne vymysleli hromadný a hromadnú letenku ☺. Čo na tom, že v zmluve je niečo iné? A tak sme až do konca dovolenky tŕpli, či sa vôbec dostaneme domov.
Do konca dovolenky sme už neočakávali nič dobré a vyplatilo sa – už nás naozaj nič neprekvapilo. Dávali sme si pozor na každý účet, ktorý nám dali, na všetko čo nám naň naúčtovali a neostýchali sme sa žiadať vysvetlenie – a tak sme sa dožili konca dovolenky.
Našťastie sme už doma a pre našu rodinu Bulharsko a CK SOLVEX zostali len ako nepodarený žart ☺. A tak nás nenapadlo nič lepšie, ako si tú nepodarenú dovolenku vytrieskať z hláv. Pustili sme sa do maľovania – ktoré sme vždy považovali za úplne zbytočnú činnosť, no práve vtedy sa nám zdala tou najkrajšou a dobre sme sa zabávali na slovenskom štýle dovolenkovania – „slovenská Malta“. Vymaľovali sme celý byt – k obrovskej radosti nášho drobca – vybili sme so seba sklamanie a teraz varujeme každého, kto má príliš optimistický pohľad na dovolenku v Bulharsku ☺.

Dáša