Na letnú dovolenku nemá Bohuslav Bereznanín dobré spomienky. Rozhodol sa nám o nej porozprávať, aby podobne neskončili na budúci rok aj iní. „Objednali sme si pobyt v Bulharsku v stredisku Kavacite vo vilkách Apollonia Beach, ktorý ponúkala CK Solvex, lebo najviac vyhovoval našim požiadavkám. Išli sme totiž s troma malými deťmi, najmladšia dcéra mala iba rok a staršia dva a pol roka, preto sme potrebovali hlavne samostatnú kuchynku, kde sa dá variť a blízko pláž a more. Išli sme hlavne kvôli deťom, majú problémy s kožou a slnko a more vraj pomáha. Pred odletom do Bulharska sme telefonovali do cestovky, lebo v tom čase boli v Bulharsku povodne. Povedali nám, že môžeme letieť a ubytovať sa vo vilkách, ktoré sme si vybrali, a že si donca môžeme vybrať poschodie, na ktorom chceme bývať. Šok nastal po prílete do Burgasu, kde nám delegát oznámil, že pre povodne sa tam ubytovať nemôžeme a ponúkal nám náhradné ubytovanie. Odmietol možnosť, aby sme sa vrátili naspäť na Slovensko, keďže ani jeden ponúkaný objekt nevyhovoval našim potrebám. Ak by nám to povedali na letisku v Poprade, tak by sme nikam neleteli, pretože s ročným dieťaťom sa stravovať v reštaurácii nedá. Neskôr mala dcéra problémy a museli sme vyhľadať lekárske ošetrenie. Nakoniec sme si vybrali náhradné ubytovanie. Bolo asi 30 km od pôvodnej lokality a problém bol v tom, že tam bol hluk, lebo to bolo v cente mesta a ďaleko od pláže. Ale majiteľka bola milá, postupne nám doniesla taniere a vidličky... Keďže náhradné ubytovanie nám nevyhovovalo, každý deň som hľadal delegáta. Povedal, že to nejako vyriešime, ale dnes nie, príďte zajtra. Nakoniec nás ubytoval v jednom hoteli presne oproti vilke, v ktorej sme mali pôvodne bývať, dokonca sme mohli používať aj bazén pred ňou. Ubytovanie nebolo zlé, ale bolo to niečo iné, ako sme si zaplatili. Pôvodne sme mali mať kuchyňu, obývačku a dve spálne, v skutočnosti sme mali len dve spálne, namiesto kuchyne nám ponúkli ďalšiu izbu. Ale to náš problém s varením neriešilo. Predtým sme mali aspoň maličký varič, druhé náhradné ubytovanie bol hotel, kde sme nemali ani ten varič, takže sme museli jesť v reštauráciách. Zaujímavé je, že nás vo vilkách, ktoré sme si objednali a zaplatili, ubytovať nemohli, ale ubytovali v nich tri rodiny, ktoré prišli po nás. Všimol som si, že ubytovacie kapacity neboli na sto percent dokončené, takže sa tam nemohol ubytovať celý zájazd. Oni v podstate predávajú niečo, čo predať nemôžu. Možno to predali desiatim rodinám, ale ubytovať tam mohli iba tri. Podľa mňa o tom vedeli dopredu, ale inak by na tom nezarobili. Zrejme sa to cestovkám vyplatí, lebo pár klientov sa sťažovať nebude vôbec, niektorí budú spokojní s náhradným ubytovaním ak im vrátia rozdiel ceny, čo si zaplatili a málokto sa odváži ich verejne kritizovať alebo dokonca žalovať. Sú veľmi sebavedomé, myslia si, že sa im nič nemôže stať, lebo u nás neexistuje inštitút, aky eseročka urobila podvod alebo tresný čin. U nás môže tresný čin spáchať iba fyzická osoba. Myslel som si naivne, že to preverí Slovenská obchodná inšpekcia, ale tá nemôže preverovať, čo sa deje v Bulharsku. Klient v podstate nemá inú možnosť, len obrátiť sa na súd. Pôvodne som nad tým uvažoval, ale nemám čas cestovať do Bratislavy a viem si predsaviť, ako by to naťahovali. Poznám prípady, kde sa súdia už tri roky... Ešte ma zarazila jedna vec: v katalógu bolo uvedené, že vilky Apollonia Beach sú priamo na krásnej piesočnatej pláži. Ako vidíte na fotografii, je tam veľký plot, potom cesta, za cestou hotel a až za tým hotelom je pláž. Neviem, či sa trochu posunula alebo more ustúpilo... Malo tam byť podľa katalógu aj detské ihrisko, ale asi ho nestihli postaviť. A ešte jedna vec nevyšla: plánovaný výlet zadarmo do prírodnej rezervácie Ropotamo. Ako dôvod uviedli, že je po povodniach veľa komárov. Asi nás chceli pred nimi ochrániť a mysleli si, že Slováci majú slabšiu pokožku, lebo Maďari a Nemci na plánovanom výlete boli, ale my sme mali náhradný – desaťminútovú plavbu maličkou loďou. Zrejme to bolo pre nich lacnejšie...

Keď sme sa vrátili z dovolenky, urobil som webstránku zlacestovka, lebo som nebol prvý ani posledný sklamaný dovolenkár a chcel som ľudí varovať, aby nedopadli podobne ako ja. Viacerí ma kontaktovali a posielali svoje zážitky s cestovkami. Som presvedčený, že keď si klient niečo zaplatí, mal by to aj dostať. V mojom prípade to tak nebolo, preto som poslal reklamáciu. Vyplatili mi kompenzáciu vyše 10-tisíc korún, ale vrátil som ich nazad, lebo mi nevysvetlili, podľa čoho ma chcú odškodniť. Nedávno som dostal list od ich právnika, že podajú na mňa tresné oznámenie ak budem poškodzovať ich dobré meno, lebo obsah, ktorý publikujem na stránke www.cksolvex.sk zasahuje do dobrej povesti klienta.“
Bohuslav Bereznanín nám ukázal aj veľa rôznych potvrdení a vyjadrení, ktoré nazbieral počas dovolenky v Bulharsku, aby mal dôkazy, že si nevymýšľa. Pobavil nás najmä text, ktorý znel: „Potvrdzujem, že klient P. Bereznanín nezastihol p. Fenerského (delegáta – pozn. red.) dňa 11. 7., lebo si išiel oddýchnuť pred ťažkým dňom a 12. 7., lebo si išiel oddýchnuť po ťažkom dni.“ To svedčí o tom, že niektorí delegáti to majú naozaj ťažké. Podobných potvrdení, že P. Bereznanin hľadal delegáta ohľadom reklamácie, má B. Bereznanín niekoľko.
O vyjadrenie sme požiadali aj riaditeľku CK Solvex Irenu Yalamovú. Na odpoveď sme museli čakať dlhšie, lebo práve cestovala. Poslali sme jej konkrétne otázky, napríklad prečo nemohol B. Bereznanín bývať vo vilke Apollonia Beach, keď zákazníkov, ktorí prišli neskôr ako on, v nich ubytovali. Konkrétnych odpovedí sme sa síce nedočkali, zato nás pozvala na pohovor do cestovnej kancelárie, kde nám vraj jej pracovníci ochotne zodpovedajú všetky naše otázky. Bratislava je však ďaleko a taký luxus si nemôžeme dovoliť, preto sme sa museli uspokojiť s takouto odpoveďou:
„Veľmi nás mrzí, ak sa našim klientom počas dovolenkového pobytu stanú nepríjemnosti. Našťastie, takýchto prípadov je len málo, o čom svedčí aj fakt, že len tohto roku do augusta s nami cestovalo okolo 7 500 klientov a námety a reklámacií sme dostali menej ako 60, čo je okolo 0,8 percenta. Z tohto počtu sa väčšina týkala námetov na zlepšenie. Sme hrdí na to, že naši klienti sú s našimi službami v drvivej väčšine spokojní. Dostávame ďakovné listy a e-maily od našich klientov. Na slovenskom trhu členovia vedenia spoločnosti a väčšina naších zamestnancov propagujeme Bulharsko už 14 rokov. Keby nám nezáležalo na spokojnosti klientov, nedokázali by sme tak dlhý čas existovať a úspešne fungovať. V prípade sťažovateľa, ktorý sa obrátil na vašu redakciu, sme nemohli ovplyvniť fakt, že v Bulharsku boli v čase pred  jeho dovolenkou povodne.  Aj medzi našimi klientmi sa, žiaľ, nájdu i takí, ktorí sa chcú na úkor svojej rekreácie obohatiť. Zdá sa, že i táto konkrétna sťažnosť je taká. Svedčí o tom aj fakt, že za dovolenkový pobyt sťažovateľ zaplatil 69 700 Sk a navrhuje  mimosúdne vyrovnanie so žiadosťou 100 000 korún. Požadovať takúto sumu ako odškodné za vzniknutych okolností málokto považuje za seriózne a primerané. Naviac ešte pred tým, než bola podľa pravidiel podaná sťažnosť, už bol nám zaslaný návrh na  mimosúdne vyrovnanie so žiadosťou  100 000 Sk. My sme sa snažili s týmto sťažovateľom dohodnúť a postupovali sme podľa zákona. Uznali sme, že utrpel ujmu a poslali sme mu náhradu vo výške viac ako 10 000 Sk. O neserióznosti tohto konkrétneho klienta svedčí aj ďalší fakt – prevádzkuje webovú stránku s menom našej cestovnej kancelárie. Samozrejme, bez toho, aby žiadal o náš súhlas. Takéto konanie už hraničí s trestným činom. Pritom sa sťažovateľ dopustil aj daľšieho konania, ktoré je považované za trestný čin.“
Kto bol v tomto prípade neseriózny a kto koho poškodil, nechávame na vás.